Technickými pamiatkami mesta Hlohovec

Najstaršie technické pamiatky mesta možno datovať už od 14. storočia. V ďalších vývinových etapách sa postupne budovali rôzne technické objekty. Najmä premena feudálneho mestečka na mesto, ktoré sa stalo prirodzeným centrom regiónu, a aktivita majiteľov hlohovského panstva Erdődyovcov, mala pozitívny vplyv aj v smere technického a priemyselného vzmáhania sa mesta. Je zrejmé, že dnes funkčnosť technických pamiatok je výrazne obmedzená, prípadne tieto objekty sú už nefunkčné a neslúžia už pôvodnému účelu, ba často sú iba nemí svedkovia minulých čias. Spomienku na objekty dokladujúce technický vývin mesta môžeme oživiť nielen ich označovaním, ale aj náklonnosťou k ich poznaniu, prostredníctvom ktorého sa nám môže sprítomniť jedinečná atmosféra doby, kedy naplno slúžili obyvateľom Hlohovca.
Vydáme sa na okružnú cestu Hlohovcom a spoznáme dominanty jeho technického a priemyselného napredovania. Začať by sme mohli pri jednej z dominánt stredovekého Hlohovca. Sú ním pozostatky starého dreveného mosta, ktorý dal postaviť palatín Mikuláš Kont už v rokoch 1350 – 1353. Ak máme šťastie a hladina vody ustúpi, môžeme pozorovať na rieke Váh približne 50 metrov pod súčasným cestným mostom, v rade umiestnené mohutné pilóty, ktoré dokladajú prítomnosť tejto dôležitej spojnice dvoch brehov. Budovanie mosta v stredoveku bolo nielen veľmi náročné, ale jeho existencia zvyšovala význam a prestíž mesta, keďže jeho trasou mohli viesť obchodné cesty. Symbióza Hlohovčanov s riekou Váh sa ešte viackrát pretínala s mostmi.
V roku 1727 posunuli Erdődyovci most nižšie po prúde rieky pod zámok na úroveň dnešného vstupu do zámockej záhrady. Na tento most bolo premiestnené aj mýto a až do roku 1910 existoval vo svojej drevenej podobe. Na jeho mieste v spomínanom roku bola postavená železobetónová mostná konštrukcia. Po jeho odstrelení v roku 1945, keď ho zničila nemecká armáda, zostala dodnes zachovaná len jeho šulekovská časť cez mŕtve rameno Váhu. Z jeho architektonických prvkov je v súčasnosti rozpoznateľné secesne stvárnené kovové zábradlie a betónové stĺpiky. V našej trase k torzu mosta sa dostaneme, ak prejdeme cestným mostom a zídeme na šulekovskú stranu hrádze.
Po prúde rieky budeme pokračovať, až narazíme na spomínané premostenie mŕtveho ramena. Z tohto bodu sa môžeme vydať dvomi cestami. Pre tých, ktorých zaujímajú aj technické zaujímavosti v blízkom meste Leopoldov, odporúčame predĺžiť si trasu, na ktorej spoznajú ďalšie štyri technicky zaujímavé objekty. Prekročením torza mostu sa napojíme na ulicu Osloboditeľov v Šulekove. Touto ulicou prejdeme celú obec až na križovatku s hlavnou cestou vedúcou smerom na Trnavu. Tú treba prekročiť a pokračovať Nádražnou ulicou až k budove železničnej stanice, ktorá je príkladom typickej architektúry tohto typu. Nedávna rekonštrukcia stanice v sebe spája prvky moderného dopravného uzla s bohatou históriou trate, ktorá sa otvorila na úseku Trnava - Leopoldov už v roku 1876.
Od železničnej stanice pokračujeme zákrutami ulíc Nádražná, Jozefa Murgaša a Holubyho až sa dostaneme do centrálne zóny mesta na Námestie sv. Ignáca. Orientačným bodom nám môže byť aj vyčnievajúca veža kostola sv. Ignáca z Lololy, ktorá sa týči nad strechami domov. V blízkosti kostola v zrekonštruovanom a veľmi vkusnom prostredí stojí tzv. pranier ako doklad výkonu penálneho systému minulosti. Je to miesto vykonávania verejných trestov, a tento objekt sme zaradili do technických zaujímavostí práve z dôvodu ilustrácie spôsobov, ako sa realizovali tresty v minulosti.
Ďalej pokračujeme po Gucmanovej ulici cez most na Trolaskoch zo 17. storočia, ktorý spájal osadu s pevnosťou. V smere k Leopoldovskej pevnosti prejdeme z asfaltovej cesty na poľnú a popri takmer 9 metrových múroch pevnosti sa vraciame smerom k hrádzi popri Váhu. Pri pohľade na mohutné opevnenie pevnosti si dobre uvedomíme jej obranný potenciál a zároveň i to, prečo pevnosť nebola nikdy dobytá. Spôsob vystavania vonkajších múrov pevnosti môžeme opäť zaradiť k architektonickým i technickým riešeniam fortifikačného systému.
Pokračovaním po poľnej ceste sa dostaneme k železničnému mostu, kde sa napojíme na pôvodný kratší okruh po technických zaujímavostiach a pamiatkach Hlohovca.
Na šulekovskej stane torza cestného mostu sme sa rozhodovali, akú cestu si vyberieme. Druhá možnosť je nasledovná: Tí, ktorí sa rozhodli nepokračovať do Leopoldova sa vrátia tou istou cestou po hrádzi na úroveň cestného mostu, ktorý neprekročia, ale pokračujú v smere hrádze proti prúdu rieky. Po chvíli uvidíme siluetu jedného z dvoch doteraz funkčných mostov v meste. Je to železničný most, ktorého spodná časť s pilótami pochádza už z roku 1898. Kovová konštrukcia vznikla až po druhej svetovej vojne.
Prekročením rieky cez železničný most, počas ktorej sa môžeme pokochať rozširujúcim sa korytom Váhu a okolitou prírodou, sa dostaneme na hlohovskú stranu hrádze. Pokračujeme po korune hrádze smerom k mestskej časti Peter až na ulicu Šoltésovej, z ktorej po chvíli odbočíme doprava na Čulenovu ulicu. Na predposlednej križovatke ulíc zabočíme vľavo na ulicu Timravy a na jej konci sa dostaneme na poľnú cestu. Pokračujeme vpravo popri kanálu až na Dukliansku ulicu. Na nej sa vydáme vľavo a po niekoľkých krokoch zbadáme rozsiahlejší komplex budov, kde sídlil známy hlohovský pivovar. Jeho založenie opäť iniciovali Erdődyovci už v roku 1722. V areáli sa nachádza viacero budov, kde sa priamo realizovala výroba piva. Hlavnú budovu môžeme datovať už do 18. storočia; k nej pribúdali ďalšie distribučné a výrobné objekty. Hoci bola nedávno obnovená výroba tradičného Hlohovského ležiaku, jeho chuť si, žiaľ, už nemôžeme vychutnať priamo v objekte starého pivovaru, keďže neslúži už svojmu účelu. Tento tradičný hlohovský nápoj však nájdete vo viacerých pohostinstvách v meste a okolí. Posilnení myšlienkou na osviežujúci mok sa môžeme vybrať do extravilánu mesta, kde nás čaká ďalší zaujímavý technický objekt. Cestou smerom na Koplotovce narazíme na viechu Jašter, kde sa môže návštevník občerstviť z bohatého výberu jedál i dobrých vín. V hale za hlavným vstupom do budovy sa nachádza historický vinársky preš z polovice 19. storočia. Dokladá techniku a spôsob spracovania hroznových bobúľ na známe hlohovské vína a zároveň upomína na úspešnú vinársku tradíciu regiónu.
V ceste pokračujeme dvíhajúcou sa vozovkou smerom na Topoľčany. Dorazíme až na zákrutu pod Šorošom, kde sa nachádza rázcestník upozorňujúci na prítomnosť turistickej cesty. Približne 100 m od rázcestníka po červenej značke narazíme na múr násypky z kameňolomu, ktorý zbadáme na pravej strany cesty. Z bývalého grófskeho kameňolomu sa dodnes zachovali násypné žľaby na kameň z kameňolomu, zvyšky kamenného mosta cez pivovarský jarok a násyp úzkokoľajnej železnice, po ktorej zvážali nadolovaný kameň až do mesta. Táto časť je zaujímavá aj povesťou o veľkom hlohovskom jašterovi a ešte stále dýchajúca tajomstvom o prítomnosti jaskyne pod Sorošom.
Stručne oboznámení s technikou získavania a prevozu nadolovaného kameňa i pozorne sledujúci okolité stopy, v ktorých sa snažíme rozpoznať prítomnosť povestného jaštera sa vrátime na vozovku a po smere červenej turistickej značky cez drevený mostík nad pivovarským jarkom a poľnou cestičkou nad Pánskymi Nivami sa dostaneme na Veternú ulicu na Novej štvrti. Ďalej pokračujeme Kamenohorskou ulicou až na jej koniec, ktorý sa prirodzene napája na širokú poľnú cestu. Na jej konci v objatí vinohradov pod Gáborskou a Syslovou horou spozorujeme ďalší významný objekt zapísaný do dejín technických zaujímavostí mesta. Ako jeden z prvých orientačných bodov nás už z diaľky upúta staré hlinisko, z ktorého sa ťažila hlina na ďalšie spracovanie. V jej tesnej blízkosti stojí komplex budov bývalej tehelne, ktorý bol vybudovaný v roku 1918 bratmi Herzovými na mieste staršej tehelne. Tehliarska tradícia regiónu je veľmi bohatá a v súčasnosti sa s ňou môžeme stretnúť najmä pri čítaní značiek a kolkov na starých tehlách. Za tehelňou pri tzv. Katovej medzi a neďaleko už nejestvujúceho návršia s veľavravným názvom Šibenice stojí prícestný kamenný kríž ako doklad miesta opradeného viacerými legendami.
Tehelňu opúšťame popri vinohradoch cez ulicu Františka Lipku až na Mierovú ulicu, na ktorú sa dostaneme, ak zabočíme vľavo. Po chvíli narazíme na križovatku s ulicou Arpáda Felcána. Prídeme až na jej koniec a vydáme sa vľavo smerom k železničnému priecestiu po Hviezdoslavovej ulici. Za priecestím pokračujeme rovno na začiatok ulice. M. R. Štefánika, kde je označený pamätnou tabuľou ďalší technický objekt. Ide o historickú budovu dieslovej elektrárne, prvej svojho druhu v Hornom Uhorsku. Bola vybudovaná v rokoch 1908 – 1910. Vyše storočná pamiatka slúži dodnes svojmu pôvodnému účelu, samozrejme, už s využitím nových technológií.
Nabití novou energiou (nielen elektrickou) vykročíme po Železničnej ulici smerom k železničnej stanici. Pamätná tabuľa na budove železničnej stanice nás upozorní, že v Hlohovci vznikla železničná zastávka na trati Leopoldov – Zbehy už v roku 1897.
Priamo spred budovy železničnej stanice spozorujeme ústie do Pribinovej ulice, ktorá je z oboch strán lemovaná gaštanovým stromoradím. Samotné technické vyhotovenie ulice je pozoruhodné, a preto môžeme ulicu považovať za technickú pamiatku. Ide totiž o dláždenú cestu z čadičových kociek, tzv. „mačacích hláv“. Ulicu vybudovala firma Inžesta v tridsiatych rokoch 20. storočia. Nielen samotná cesta je pozoruhodná, ale i objekty stojace po jej okrajoch. Postupne smerom hornému vyústeniu ulice do ulice SNP pozorujeme zástavbu štylizovaných vilových domčekov, zaujímavý objekt bývalej policajnej stanice, evanjelický kostol, pánsky dom Frideczských a naproti nemu z kríža i secesný dom.
Zhruba v polovici ulice odbočíme vľavo na Rázusovú ulicu a na jej konci prejdeme do Tehelnej ulice. Na jej hornom konci po ľavej ruke spozorujeme budovu Michalského mlyna z roku 1929. Objekt nás upozorňuje aj na bohatú tradíciu mlynárstva v Hlohovci, ktoré sa však realizovalo prostredníctvom vodných mlynov na Váhu. Existenciu týchto mlynov však už pripomínajú iba dobové fotografie a rozprávanie pamätníkov. Okruh po stopách technických pamiatok sa končí a nemusí byť náhoda, že tak ako sme začínali pri rieke, tak i pri nej končíme. Hoci ona plynie stále ďalej a ďalej pamäť mesta sa práve tým uzatvára a vyžaruje zvláštnu energiu genia loci. Stačí byť pozorný a otvoriť sa ponúkanému dialógu s nemými svedkami historických udalostí a míľnikov mesta Hlohovec.


Čo nájdete na tématickej trase

Mapa trasy