Pamätné miesta židovskej kultúry

Židovská kultúra zanechala v Hlohovci a blízkom regióne výraznú stopu. Mimo duchovného odkazu zostali po nej aj rôzne pamätihodnosti architektonického charakteru. Ide najmä o židovské cintoríny, ktoré sú roztrúsené po celom okrese. Niektoré sú zabudnuté, ťažšie dostupné, no o to viac prebúdzajú zvedavosť. Dnes veľa z týchto objektov už nejestvuje alebo slúžia inému účelu, preto ak sa vydáte spolu s nami cestou za spoznávaním ich odkazu v hlohovskom regióne, odhalíte málo poznanú, často prehliadanú a zabúdanú kapitolu našich dejín.

Naše putovanie môžeme symbolicky odštartovať na mieste, kde do polovice 20. storočia stála budova židovskej synagógy. Niekedy pokojný kút mesta určený na duchovné rozjímanie dnes pretína cesta s kruhovou križovatkou vedúcou na cestný most. Miesto na vybudovanie synagógy nebolo vybrané náhodou. Podľa zvyklostí sa synagógy stavali na návrší nad riekou. Impozantný pohľad na mesto z pravého brehu Váhu tak okrem vežičiek kostolov zdobila aj jej výrazná architektúra. Podobu tejto sakrálnej pamiatky si dnes môžeme oživiť prostredníctvom dobových fotografických vyobrazení, starých hlohovských pohľadníc, mnohých malieb (keďže bola populárnym objektom maliarov), alebo jej zmenšenú kópiu môžeme obdivovať v expozíciách Vlastivedného múzea v Hlohovci. Synagóga sa nazývala aj novou synagógou, keďže bola vybudovaná namiesto staršej, ktorá už nemohla uspokojovať potreby veriacich. Nová synagóga bola vybudovaná v roku 1891 na hranici Hlohovej ulice a námestia. Jej architektúra vychádzala z maursko-orientálneho štýlu. Budova bola dimenzovaná pre 800 ľudí. V roku 1960 bola synagóga asanovaná a musela ustúpiť výstavbe nového mosta cez rieku Váh. Zachovalo sa z nej niekoľko menších náboženských predmetov a kapotáž jednej z vežičiek, ktorá je momentálne umiestnená v areáli židovského cintorína.

Je prirodzené v okolí centrálnej budovy náboženskej obce v meste sa sústredili aj ďalšie dôležité objekty židovskej kultúry. Tiež je samozrejmé, že okolie lemovali domy židovských rodín, ba dokonca dnešná Kamenná ulička niesla v minulosti pomenovanie Židovská ulička, čo autenticky vypovedá o obyvateľoch, ktorí v jej blízkosti žili. Na tejto uličke v tesnej blízkosti synagógy bol zriadený židovský rituálny kúpeľ (mikve). Pôvodne to bol objekt pochádzajúci už z 18. storočia. Dnes je už prestavanou budovou.

Hneď vedľa synagógy bola v roku 1898 zriadená budova židovskej školy. ide o doposiaľ stojacu budovu situovanú po ľavej strane pri vstupe do mesta smerom od mosta. V podbráne budovy je umiestnená pamätná doska venovaná Adolfovi a Antonovi Walachovým, ktorý finančne podporili jej vznik. Ako vidíme, koncentrácia množstva budov, kultúrnych stôp a pamiatok upomínajúcich na prítomnosť židovskej obce, nás môže viesť k myšlienke, označiť túto časť mesta ako „židovskú“.

V putovaní za ďalšími zaujímavosťami židovskej kultúry sa presunieme po Ulici SNP smerom na Nitru až na začiatok Nitrianskej ulice. Vedľa mestského cintorína za starým kamenným múrom ukrýva svoje zaujímavosti židovský cintorín. Vstúpime doň dolnou železnou bránou, na ktorej sú umiestnené dve štylizované Dávidove hviezdy. Hneď pri vstupe do areálu nás upúta budova ceremoniálnej haly z 18. storočia. Zo zbúranej synagógy sa zachovala jedna vežička, ktorá má dnes miesto tiež na cintoríne – je to posledná jestvujúca architektonická stopa po tejto pamiatke.

Opticky môžeme areál židovského cintorína rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje stredový chodník. Na ľavej strane sa nachádza jeho staršia časť, kde môžeme obdivovať množstvo barokových náhrobných kameňov s vystupujúcimi hebrejskými literami, ktoré im dodávajú veľmi charakteristický dobový vizuál. V spodnej časti starého cintorína pozorujeme dve terénne vlny, kde majú byť dve hromadné hrobové miesta z období morových epidémií z 18. storočia. V múre na ich úrovní môžeme vidieť zamurovaný vchod (bránu) pre Kohenov (židovský kňaz).

K zaujímavým hrobovým miestam starej časti cintorína zaraďujeme hrob hlohovského rabína, židovského učenca a popredného teológa svojej doby Mordechaja Deutscha z roku 1773. Preslávil sa svojim teologickým dielom Tekutá myrha (Mor Deror). Známa tradícia nás upozorňuje na hrob starej matky významného nemeckého romantického básnika Heinricha Heineho Sáry Ley van Geldernovej.

Medzi najzaujímavejšie a svojím architektonickým prevedením aj najvýraznejšie objekty židovského cintorína zaraďujeme hrobku Markusa Dukesa, ktorá bola vybudovaná podľa vzoru hrobu pramatky Ráchel v Betleheme. Atmosféra židovského cintorína je zvláštna, dýcha na nás z neho duch skrytej a málo poznanej minulosti, ktorá však, ako sme mali možnosť vidieť a aj na vlastnej koži zažiť, podstatne formovala kultúrno-spoločenskú i hospodársku úroveň nášho mesta a blízkeho okolia.

Pre tých, ktorých oslovila dejiny židovstva v našom regióne a rozhodli sa pokračovať v našom putovaní ďalej, je pripravená rozšírená trasa. Hoci židovské pamiatky v okolitých obciach tvorili najmä židovské cintoríny, vydáme práve po ich stopách. Spomenieme iba tie, ktoré sú aspoň čiastočne udržiavané a zachovali sa nich náhrobné kamene. Niektoré židovské cintoríny dnes už nejestvujú, respektíve miesto, kde sa nachádzali je len symbolicky vyznačené.

Náš ďalší záujem bude smerovať do blízkej obce Bojničky, kde na miestnom cintoríne nájdeme okrasnými stromami vyznačené územie, kde sa nachádzal židovský cintorín. V strede takto označeného územia sa nachádza symbolický hrob s pamätnou tabuľou, kde je v hebrejčine a slovenčine nápis „Na pamiatku umučeným“.

Z tohto pietneho miesta sa môžeme vybrať smerom na neďalekú obec Dvorníky. Približne v polovici cesty po ľavej strane nás upúta bývalá vinohradnícka usadlosť (dnes patrí súkromnému výrobcovi vína) známa ako Panónia, ktorá je úzko spätá s významnou židovskou rodinou Ferdinanda Fussmanna. Ferdinand Fussmann bol v tridsiatich rokoch 20. storočia najväčší producent vína na Slovensku. Založil spomínanú usadlosť, kde sa dodnes nachádza menší kaštieľ, ktorý slúžil svojho času rodine ako letné sídlo. Počas druhej svetovej vojny však stihol aj túto rodinu neblahý osud. Členovia rodiny boli deportovaní do koncentračného tábora v Osvienčime a 5. októbra v roku 1944 tu aj všetci zahynuli. Ich pamiatku s menami zosnulých pripomína pamätník v podobe horiacej pochodne, ktorý nájdeme v areáli tohto vinohradníckeho areálu.

Po pripomienke týchto smutných udalostí, ale zároveň povzbudení poznaním, že v našom kraji žili vo svojom povolaní plodní a úspešní ľudia, sa presunieme do obce Dvorníky a odtiaľ poľnou cestou prejdeme do obce Sasinkovo. V juhovýchodnej časti obce za bytovkami v poli uvidíme ostrovček stromov, kde sa nachádzajú tri náhrobníky z 19. a 20. storočia, dokladujúce niekdajšiu prítomnosť rozsiahlejšieho židovského cintorína.

Zo Sasinkova, najlepšie a najrýchlejšie bicyklami sa dostaneme jedenkrát križujúc hlavnú cestu a železnicu do obce Kľačany. Hoci aj tu sa nachádzal židovský cintorín, je dnes ťažko identifikovateľný a prístupnosť k nemu je obmedzená. Preto budem v našej ceste pokračovať a poľnou cestou prejdeme do obce Pastuchov.

V obci v tesnej blízkosti evanjelického cintorína a oproti katolíckemu cintorínu sa nachádza jeden z najzachovalejších židovských cintorínov v okrese. Cintorín ponúka ukážky staršej i novšej výzdoby náhrobníkov. Keďže sa jeho plocha nachádza na kopci, je z jeho polohy pekný výhľad na okolie (polia a lesy).

Z Pastuchova opäť najkratšou, t. j. poľnou cestou prejdeme do Dolného Trhovišťa, do časti bývalej Galanovej. Židovský cintorín sa nachádza v chotárnej časti Hrabina na okraji lesa nad roklinou smerujúcou do údolia k obci, približne 300 metrov od hlavnej cesty. Na cintoríne môžeme identifikovať 16 náhrobných kameňov – medzi nimi sú najstaršie pieskovcové s hebrejskými nápismi. Na prvý pohľad nás upúta výrazný neogotický náhrobok nad tumbou statkára Mozesa Jellinka. Cintorín patrí opäť medzi najzachovalejšie židovské pamiatky okresu.

Ak sa vydáme smerom k hlavnej ceste okolo galanovského kaštieľa a budeme pokračovať až na koniec obce, po pravej ruke nám bude vystupovať objekt kostola sv. Juraja. V severnej časti za kostolom sa nachádza trhovištský židovský cintorín. Z hlavnej cesty približne vo vzdialenosti 20 m ho pozorujeme ako pás drevín vkliňujúci sa do poľa. Práve v tomto poraste sa nachádza približne 10 náhrobných kameňov, z ktorých niektoré pochádzajú už z 18. storočia. K posledným židovským pamiatkam na našej ceste sa dostaneme spevnenou cestou, ktorú využívajú obyvatelia na presun do Horného Trhovišta. Našu cestu bude lemovať po pravej ruke kostol, potom po ľavej ruke pamätník obetiam vojny a opäť po ľavej ruke kaštieľ.

Na konci obce v mieste kde sa pretínajú asfaltové cesty a zdraví nás aj prícestná kaplnka sa vydáme smerom na obec Tepličky. Ak zavítame na miestny cintorín v Tepličkách, pri peknom kostolíku vidíme kaplnku židovského statkára Simona Schwitzera. V jej interiéry uvidíme statkárovu podobizeň a pamätnú tabuľu venovanú obetiam rodiny Schwitzer. Židovský cintorín sa nachádza na ohybe cesty pri vstupe do nej zo smeru od Hlohovca. Cintorín je obklopený hustým porastom stromov a kríkov, preto prístup k nemu je zložitejší. Ak sa to však návštevníkovi podarí, môže obdivovať 11 náhrobných kameňov s hebrejskými textami.

Z Tepličiek sa vyberieme do Hlohovca, kde sa naše putovanie končí a uzatvára. Ponúkaný okruh židovskými pamiatkami okresu Hlohovec nie je úplný, no o to viac sa snaží autentickým poznaním týchto objektov prispieť k odhaleniu charakteru židovskej kultúry v regióne, ku ktorej sa ešte niekedy staviame s predsudkami. 

Čo nájdete na tématickej trase

Mapa trasy